# Spisy GDPR – čo o tebe vie Mark Zuckerberg

> GDPR ti umožňuje vyžiadať si online všetky svoje osobné dáta, ale pozrel si sa na ne niekedy naozaj? Príbeh o politickom vplyve a mojej tajnej vášni pre chrobáky a červy.

By Lukas Stein · 2024-02-27 · data privacy

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) Európskej únie je najkomplexnejšia regulácia súkromia na svete. Ak si tu, pravdepodobne už vieš, že ti dokonca umožňuje vyžiadať si kópiu všetkých dát, ktoré o tebe firma drží. Skúsil si to však niekedy sám? Ak chceš, tu je pár prekvapivých vecí, ktoré môžeš nájsť.

Tento článok je rozdelený do troch častí. Každá sa venuje jednej z troch úrovní zberu dát. Čím hlbšie po tomto „dátovom ľadovci“ ideme, tým menej priehľadné sú spôsoby zberu a účely, na ktoré sa konkrétne informácie používajú.

## Úroveň 1: Dáta, ktoré dáš sám

Špička ľadovca: Facebook a Google vedia všetko, čo im o sebe výslovne povieš. Zvyčajne ide aspoň o meno, e-mailovú adresu a dátum narodenia. Niektorí používatelia sa však rozhodnú dobrovoľne pridať celú škálu ďalších informácií, ktoré ďaleko presahujú to, čo online platformy potrebujú na poskytovanie služieb. Adresy, profesijné údaje alebo aj rodinný stav sú na platformách ako LinkedIn alebo Facebook celkom bežné.

Tento typ informácií zvyčajne vidíš na profile alebo si ho môžeš pozrieť a upraviť v nastaveniach stránky. Citlivejšie údaje, ako dátum narodenia alebo adresa, často zostávajú predvolene súkromné. Veľa z poskytnutých informácií však môže byť verejných pre každého, podľa tvojich nastavení súkromia.

## Úroveň 2: Zozbierané dáta

Nemalo by ťa prekvapiť, že internetové platformy ukladajú a používajú dáta, ktoré im sám dáš. Oveľa menej priehľadné to však je pri dátach, ktoré o tebe zbierajú z tvojej aktivity a používania aplikácií. Všetko, čo vyhľadáš, na čo klikneš alebo čo pozrieš, sa uloží. Väčšina navigačných služieb ukladá aj celú históriu tvojej polohy. Môj spoluzakladateľ Jakob sa nedávno pozrel na svoje dáta z Google Maps a zistil, že služba zaznamenala asi 38.8 milióna riadkov GPS dát. Ak by si to vytlačil, bolo by z toho viac ako 1,000 kníh hrubých ako Biblia.

Ale to nie je všetko. Vedel si, že veľa služieb sleduje všetko, čo na ich webe robíš, aj keď na nič neklikneš? Výsledné dáta sa často používajú na to, aby sa vylepšila použiteľnosť stránky, alebo aby sa zistilo, aký typ obsahu si pozeráš najdlhšie. Takto to vyzerá, keď v našom analytickom nástroji na web (PostHog) zapneme prehrávanie relácií. Pozeráš sa, ako sa Jakob druhýkrát snaží prihlásiť na náš newsletter, lebo je jednoducho taký dobrý. Len sa naňho pozri!

Niektoré analytické nástroje si uložia aj to, čo napíšeš do textového poľa, aj keď nestlačíš tlačidlo na odoslanie. Dávaj si teda pozor, čo zadávaš ako heslá alebo citlivé informácie do polí, ktoré nie sú výslovne označené ako polia na heslo, alebo na stránke, ktorej neveríš.

Firmy tento typ informácií používajú na vylepšenie služieb, aby zistili, čo sa ti páči, a aby ti servírovali personalizované reklamy. Pre používateľov však k nim zvyčajne nie je taký ľahký prístup. Súhrn niektorých zozbieraných informácií, ako reakcie, komentáre alebo históriu vyhľadávania, si často vieš pozrieť. Iné informácie zostávajú skryté. Práve tu prichádza EÚ a všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR). GDPR ti umožňuje vyžiadať si kópiu tvojich dát. Teda každý kúsok informácie, ktorý sa dá vystopovať k tebe. Zahŕňa to väčšinu typov zozbieraných dát.

Proces vyžiadania týchto informácií môže byť o niečo zložitejší a trvať niekoľko dní (podľa GDPR musia firmy vyhovieť do 30 dní). Výsledné dáta musia dodať v strojovo čitateľnom formáte, napríklad ako súbor JSON. Z toho by bola poriadna čítanka, ak sa voláš C-3PO. Ľudia si to však užívajú ťažko. Neznamená to, že budeš pozerať na jednotky a nuly, ale keď prehrabávaš 38.8 milióna riadkov surových GPS súradníc, je to skoro to isté.

Povedzme však, že si už od služby ako Facebook alebo Google kópiu svojich dát vyžiadal. Tu je pár vecí, ktoré sa ešte oplatí skontrolovať. Facebook napríklad sleduje tvoju poslednú známu polohu (last_known_location.json), nákupy cez ich aplikáciu (payment_history.html) a reklamy, na ktoré si sa pozrel.

Premýšľal si niekedy, prečo ti na Facebooku občas začnú naskakovať reklamy na veci, ktoré si si pozeral na úplne inom webe? V advertisers_using_your_information.html Facebook uvádza všetky firmy, ktoré tvoje osobné informácie používajú na to, aby ti cielili reklamy. Tieto firmy o tebe už majú informácie v takzvaných zoznamoch publika, ktoré si samy pozbierali alebo kúpili, napríklad či si si na ich webe pozeral nejaký produkt. Facebook tieto informácie potom spojí s vlastnými dátami, aby boli reklamy ešte hyperpersonalizovanejšie. U mňa má tento zoznam asi 120 firiem a sú v ňom rôzni dátoví brokeri.

Ale je toho viac. Nedávno som si vyžiadal kópiu svojich dát od Payback, vernostného programu v maloobchode, ktorý vlastní Master Card. Dostal som celý záznam svojich reálnych nákupov v predajniach, ktoré som robil vernostnou kartou, plus podrobnú históriu toho, kedy som bol blízko niektorej z ich partnerských predajní. Alebo sa snažíš spomenúť si, akú pesničku si počúval 9. mája 2022 o 6:28 ráno? Neboj sa, Spotify ťa má pokrytého kompletnou históriou streamovania.

Tých pár príkladov vyššie naozaj len škrtá po povrchu zozbieraných dát, ktoré o tebe môžu niekde byť. Množstvo dát o používaní, ktoré firmy zbierajú, je obrovské. Len priečinok s mojimi informáciami z vybraných služieb Google obsahuje 3.7 GBs surových dát uložených vo viac ako 5,000 jednotlivých súboroch.

To, že si v stredu o 1:35 v noci zjedol celú krabicu 20 Chicken McNuggets, však Markovi Zuckerbergovi neurobí $270 priemerného ročného príjmu na používateľa. Firmy tieto informácie namiesto toho používajú na to, aby o tebe robili závery, ktoré sú pre ne oveľa užitočnejšie. A to nás privádza na úplné dno dátového ľadovca, kde je voda kalná a slnečné svetlo málokedy dosiahne...

## Úroveň 3: Odvodené dáta

Tu to začína byť naozaj zaujímavé. Ukladanie dát nie je zadarmo a technologické firmy by o tebe nezbierali gigabajty informácií, ak by si nemysleli, že sa to niekedy zíde. Pravda je, že tieto obrovské množstvá dát potrebujú na analýzu. Výsledky sa dajú použiť na vylepšenie niektorých služieb alebo na to, aby ťa zaradili do skupín na cielenú reklamu alebo návrhy obsahu.

Google napríklad okrem podrobnej histórie polohy používa aj rýchlosť, akou cestuješ, a množstvo ďalších faktorov, aby zistil, aký dopravný prostriedok používaš. Odhaduje aj trasu a časovanie tvojho každodenného dochádzania.

Dáta, ktoré Meta poskytuje podľa GDPR, obsahujú aj zoznam tvojich odvodených záujmov pre obsah (napríklad your_topics.json pre Instagram) a reklamu (napríklad ads_interests.html pre Facebook). Instagram si myslí, že ma baví jedlo, cestovateľské destinácie a interiérový dizajn, čo sedí celkom presne. Zaradili ma však aj do kategórie chrobáky a červy, koníček, ktorý ešte len objavím.

Ak sa používateľ zaujíma o americkú politiku, Facebook môže dokonca odhadovať jeho politickú príslušnosť a aj to sa tu objaví. Inzerenti tieto informácie môžu použiť na to, aby ukazovali politicky cielený obsah.

Ak však rozbiehaš politickú kampaň a chceš ľudí presvedčiť, aby ťa volili, kategórie od Facebooku môžu byť trochu prihrubé. Riešenie však existuje. Spomeň si na zoznamy publika spred chvíle, ktoré firmám umožnili spojiť vlastné dáta s dátami Facebooku. V roku 2018 sa Facebook dostal do problémov, lebo politickej poradenskej firme Cambridge Analytica dovolil presne toto.

CA použila psychologické profily používateľov získané cez prieskum a spojila ich s dátami o ich priateľoch na Facebooku, aby cielila na nerozhodnutých voličov a ukazovala im obsah, ktorý diskreditoval súpera ich klienta. Celková účinnosť kampane zostáva neistá, ale ilustruje to jeden z mnohých spôsobov, ako firmy a politickí aktéri vedia spojiť spomenuté nástroje so silnou dátovou analytikou a využiť ich vo svoj prospech.

Ale to nie je všetko. Keď firmy nepoužívajú svojich 1,000 biblií tvojich osobných informácií na to, aby ovplyvnili tvoje volebné správanie alebo rozhodli, či si skôr typ na chrobáky alebo na červy, vedia s tým byť poriadne kreatívne.

Úverové registre (ako SCHUFA v Nemecku) napríklad používajú osobné dáta, ktoré získajú od finančných inštitúcií, na výpočet tvojho úverového skóre. Banky si ho potom kúpia, aby zistili, aká je pravdepodobnosť, že nesplatíš pôžičku. Keďže je úverové skóre očividne naviazané na teba ako osobu, máš podľa GDPR právo vyžiadať si ho zadarmo (aj keď by ťa registre radi presvedčili o opaku).

Podľa viacerých zdrojov zoznamka Tinder kedysi počítala niečo podobné úverovému skóre, len s tým rozdielom, že hodnotila atraktivitu používateľov, aby ich spárovala s podobne atraktívnymi ľuďmi. Firma tvrdí, že túto metriku pred pár rokmi opustila v prospech dynamickejšieho systému, takže ju žiadosťou podľa GDPR neuvidíš.

## Vezmi si kontrolu nad svojimi dátami

GDPR je neuveriteľne silný nástroj, keď ide o to dať ti kontrolu nad obrovským množstvom dát, ktoré zbierajú veľké technologické firmy. Možnosť dostať sa k týmto dátam, pochopiť ich a rozhodnúť, čo sa s nimi stane, je veľký krok vpred v ochrane súkromia a v tom, aby sa jednotlivci vedeli informovane rozhodovať o svojej digitálnej stope.

Proces prístupu k dátam alebo ich výmazu však vie byť taký odradzujúci, že väčšina ľudí ním vôbec neprejde. A keď kópiu svojich dát dostaneš, informácie od firiem sú zvyčajne v strojovo čitateľných formátoch ako JSON, čo, priznajme si, pre väčšinu z nás práve používateľsky prívetivé nie je. Práve tu prichádza Datapods.

Datapods sme postavili ako tvojho digitálneho spojenca. Dáva ti silu pozerať sa na svoje dáta, spravovať ich a dokonca ich zdieľať spôsobom, ktorý je bezpečný a priamočiary. Ber to ako upratanie digitálneho života, po ktorom opäť sedíš za volantom. Datapods je o tom, aby bol zložitý svet dát ľahšie použiteľný a aby sa kontrola vrátila tam, kam patrí. K tebe.

---

Source: https://www.datapods.app/sk/blog/consumer/what-facebook-and-instagram-know-about-you